Už dlhšie som pokukovala po akciách, ktoré sa organizovali v rámci podpory turizmu v košickom kraji a objavovania pamiatok Unesco. Vždy sa ale našlo niečo, čo mi skrížilo plány a tak som sa dostala až na túto, paradoxne pre tento rok poslednú akciu - jazdu retro vlakom do Domice.
V piatok ráno som teda v Košiciach nastúpila do malého dvojvozňového vláčika, aký si pamätám z detstva na regionálnej trase Gelnica - Prakovce a vyrazili sme. Počas jazdy do Plešivca sme dostali všetky potrebné organizačné pokyny o priebehu dňa, vyzbierali sa peniažky na vstup do jaskyne (ktorý nám vybavili so značnou zľavou) a dokonca sme obdržali aj originálne malé hnedé cestové lístky z tvrdého papiera, aké k takejto retro jazde patria :).
Po príjazde do stanice Plešivec nás pán sprievodca pekne privítal a cez dedinku sme sa presunuli pešo k prvej zastávke - zvonici a reformovanému kostolíku z 13. storočia, kde nás už očakával miestny pán farár. Ten bol trošku nahluchlý a rozprával so značným maďarským prízvukom, ale na chuti komunikovať mu neuberalo ani jedno ani druhé :).
Zvonica má hneď dve zvláštnosti - nie je súčasťou kostola, keďže vznikla na základoch pôvodnej strážnej veže niekdajšieho hradu, ktorý tu kedysi stával a je šikmá! Síce nie ako tá v Pise ale predsa :). Kostolík som si úplne zamilovala - keďže bol zbúraný a neskôr znovu postavený, je to zmes viacerých štýlov a tak tu nájdete klasické i gotické okná, murovaný oblúkový vstup i drevený maľovaný chór.... Mne svojím kamenným výzorom pripomína normandský štýl a vo vnútri ma dostal modrý strop so zlatými hviezdami, ktorý je v kostoloch moja srdcovka.
Po prehliadke kostolíka nás už vonku čakal retroautobus, ktorý nás odviezol k jaskyni Domica. Je smutné, že pri vstupe tu dominuje chátrajúci areál na druhej strane cesty....pekné murované chatky, veľká poschodová reštaurácia, okolo krásne drevené vyrezávané sochy - všetko opustené, zarastené a bez života... Pritom len o pár kilometrov ďalej na maďarskej strane nájdete park, krásnu veľkú reštauráciu s terasou, obchod so suvenírmi, bezplatné toalety a veľké parkovisko kde v lete funguje kopec stánkov. Nuž klasika, Slováci sa majú čo učiť....
Prehliadku jaskyne som si užila a patrične sa naochkala a naachkala. Podarilo sa mi aj zopár záberov, keďže zákaz fotenia tu nekontrolujú až tak prísne :). Pri východe nás čakalo trošku nemilé prekvapenie v podobe začínajúceho dažďa a tak pohotový pán sprievodca plánovanú prechádzku po turisticko-náučnom chodníku vymenil za výlet k maďarskému vstupu Domice do obce Aggtelek. Hoci je vzdialená iba pár kilometrov - tu počasie vydržalo.
Vstup do jaskyne na maďarskej strane vlastne tvorí obrovské bralo, ktoré ma v dolnej časti vstupný otvor a po boku vybudované cikcakovité schodíky, ktorým sa dostanete na vyhliadku. Po modrej značke sa ďalej môžete vybrať do okolitých škrapových polí. Stúpanie je tu už iba mierne, pekné výhľady do okolia, iba treba dávať pozor pod nohy na tie všade prítomné kamene :).No a samozrejme verná svojej úchylke privliecť vždy domov nejaké "haluze" som si nalámala zopár krásnych vetvičiek s lišajníkmi, ktorých tu nájdete neúrekom.
Správne uchodená som sa vrátila k schádzajúcej sa skupine, a odviezli sme sa späť do Plešivca, kde nám napriek štátnemu sviatku otvorili miestnu reštauráciu. Tú sme obsadili do posledného miestečka, takže táto špeciálna službička sa im určite oplatila. Obsluha, ale nátresk zvládala pomerne dobre a skvelej polievke z tekvice hokkaido nebolo, čo vytknúť takže spokojnosť bola na oboch stranách :).
Príjemne unavenej a najedenej skupinke už neostávalo iné ako vrátiť sa späť k čakajúcemu vláčiku a nechať sa odviezť domov. Akcie v podobnom duchu sú opäť naplánované od mája budúceho roku a určite si nejakú vyberiem :).
