Jediný výrobca modrotlače na Slovensku

Folklórne piesne vôbec nemám rada (presnejšie by bolo, že mám na na mierne alergickú reakciu:))  a folklórne doplnky či už bytové alebo módne by ste u mňa doma tiež hľadali márne. Veľkou výnimkou je modrotlač, ktorá sa mi páči na všetkom - oblečení, kabelkách (nedávno som jednu zo Sashe propagovala aj na FB stránke) aj bytových doplnkoch. Najprv trocha "nudnej" teórie:

Modrotlač je bavlnená, ľanová alebo hodvábna látka s tlačenými vzormi farbená indigom. Vzorovanie sa docieľuje rezervou - zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Na podobnom princípe funguje aj batika. Ako rezerváž sa používala krycia kaša (pap), ktorá sa nanášala ručne tlačením pomocou foriem, novšie strojom. Potlačené plátno sa po zaschnutí farbí ponorením do kadí naplnených indigovým roztokom. Rezerva sa odstraňuje praním v slabom roztoku kyseliny sírovej. Celý proces zaberie asi 5 hodín.

A poďme do praxe.....Kedysi bola modrotlač na Slovensku samozrejmosťou. Dnes napriek jej dlhej tradícii a tomu, že sa opäť stáva čoraz obľúbenejšou je to s jej výrobou u nás ťažké....Jeden krásny príbeh o vzkriesení tradície ručnej modrotlače nedávno vyšiel v časopise Báječná žena 19/2016, z neho je nasledujúci text (fotografie pochádzajú zo stránky modrotlač.sk )

Rodinná tradícia Trnkovcov siaha do Záriečia, kde sa pradedo Jozef Trnka priučil farbeniu modrotlače. V roku 1898 Presťahoval svoju dielňu do Púchova a vedomosti a tajné postupy odovzdával svojmu synovi a vnukovi, ktorý je už z piatej generácie venujúcej sa modrotlači.

Stanislav Trnka - Púchov - 1955 (dedo)

Vyškolený umelecký fotograf toho o výrobe modrotlače veľa nevedel. Jeho dedo ju robil prevažne strojovou technikou. Peter sa rozhodol, že oživí ručnú výrobu, hoci ju nikdy predtým nevidel. "V dielni som našiel nejaké písomnosti a jednu knihu z päťdesiatych rokov, no modrotlač sa podľa návodu robiť nedá." Napríklad pap (zloženie špeciálnej kaše, ktorá sa nanáša na látku) sa dedí ústnym podaním. "Toto dedičstvo som nestihol nadobudnúť", vysvetľuje Peter a opisuje ako začínal systémom pokus- omyl.

pestovanie indiga

 Mladého muža na modrotlači priťahuje najmä to, že celý proces výroby je zahaľuje tajomstvo. "Modrotlač sa na našom území vyrába 400 rokov a stále rovnako. Počas druhej svetovej vojny tu bolo okolo 50 aktívnych dielní a každá mala vlastnú receptúru papu. Vznikom väčších textilných firiem však zanikali." Jeho dedko Stanislav bol posledným farbiarom modrotlače na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi sa Peter rozhodol zriadiť vlastnú dielňu v Ivanke pri Dunaji. Časť foriem, ktoré ostali po dedovi si preniesol, iné podľa vzorov v depozitoch vyrobil sám. Kypu (betónovú nádrž na farbenie látky, v ktorej sa nachádza indigo) si vybudoval svojpomocne.

O Petrove práce je veľký záujem. "Deväťdesiat percent odberateľov sú súkromné osoby - látku kupujú ako svadobný dar, prípadne darček, ktorý poputuje  do zahraničia ako ukážka tradičného slovenského produktu. Viackrát som pripravoval látku na svadobné šaty, ktoré si nevesta obliekla po čepečení." Dnes už pracuje viac-menej na zákazku. Popri štúdiu dizajnu sa práci stíha venovať iba dva dni v týždni a modrotlač berie ako záľubu.